Koncom prázdnin sme využili pár dni štátnych sviatkov, "lacné letenky" a vyrazili sme na Sardíniu. Kedže naše deti s nami už nechceli ísť, radi sme zobrali so sebou naše krstnence Edi a Máriu, aby sme im ukázali naozajstné dobrodružstvo..
1. Deň
Zavčas rána nás Tomáš s Veronikou zaviezli na letisko a dobrodružstvo mohlo začať. Na letisku sme si dali krátku predletovú prípravu v letištnom bare a naučili sme malé baby ako sa zadarmo navoňavkovať v duty free shope. Baby, ako odborníčky na značkové voňavky, si vyberali nakoniec podľa ceny a navoňali sa tou najdrahšou za 129€.
Let prebehol v poriadku, napriek skorému vstávaniu baby nezažmúrili oko. Prileteli sme s asi 20 minútovým predstihom, aby sme potom strávili hodinu v rade pred autopožičovňou, kde nás zasa, ako vždy, podojili na dodatočných poplatkoch. Ale po toľkom čakaní nám to bolo jedno, hlavne, že sme mohli vyraziť. Namiesto Fiata máme červenú Lanciu Hybrid, výhoda je, že na displeji nám ukazuje koľko sme rekuperovali kWh energie, koľko sme znížili CO2 stopu a ako sme zachránili planétu, nevýhoda je, že je to totálna šunka, nevládze to do kopca, na diaľnici som mal miestami problém ísť aspoň 90 km/h, lebo viac to nedalo ( asi to šetrilo planétu). Ak toto je tá vysnívaná elektrodebilita, tak sa nečudujem, že to musia dotovať. Toto by si normálny človek nikdy nekúpil.
Po ceste sme sa zastavili v Nuoro v supermercate kúpiť základné potraviny a potom sme už dorazili do Cala Gonone na ubytko. Máme celé poschodie domu, veľké priestranné, čisté, ale zasa pre istotu tu nie je klíma (aj keď mala byť), nefunguje polovica elektrických zásuviek (asi už energetická kríza) a ani wifina. Ale je tu krb, keby nám náhodou bola zima ( teraz je 33C) a prenosný infražiarič a to sa vyplatí.
Po sieste sme vyrazili na pláž a večer potom do Pizzerie.
2. Deň
Ráno sme vyrazili na skaly aby sme stihli menčester. Teda pardón, aby ešte nebolo príliš teplo. Išli sme liezť nad jednu z najkrajších pláží Sardínie nad Cala Fuili. Skala je rovno nad plážou, takže híkajúci plážoví turisti nie sú výnimkou. Ističi sú v tieni, ale lezci na krásnej skale nad plážou. Baby liezli ako hviezdy. S ničím nemali problém, všetky cesty zvládli s bravúrou. Začali sme s Cactus Joe 5b, potom sme išli Banane al cioccolato 5a, dlhá 25m s 5m špárou a previsom v strede cesty. Dali to profesionálne. Potom sme ešte liezli La casa segreta 5a 25m, a Ponili Pepe 5a 25m.
Babi priznali, že takéto lezenie ešte nezažili, takže sme spokojní. Potom už bolo neúnosne teplo, tak sme sa dole na pláži okúpali, baby lovili ryby so sieťkou, ktorú si včera kúpili za 2€, ale nechytili nič, takže na obed sme mali špagety.
Po sieste nasledovalo kúpanie na pláži a zápas v šprngacom futbale.
Malý Jojo dňa sa stala Mária, lebo nezatvára okná na Lancii (sú na kľuku, lebo hybrid šetrí energiu), necháva si v aute ruksak, a ako tromf išla zatvárať okno zvonka tak, že prestrčila cez okno ruku a točila kľukou, až kým si neprivrela ruku.
Deň 3.
Ráno sme si privstali ešte viac ako včera. Liezť sme išli na Budinetto, čo je lezecká oblasť hneď nad Cala Gonone, a ide sa k nej po terénnej štrkovej ceste, serpentínami, ale máme terénne auto z požičovne, takže žiaden problém. Včera sme liezli v nadmorskej výške 11m, dnes vo výške 300m. Ale v tieni, teda aspoň hneď ráno.
Výkony gradovali, takže dnes sme vyliezli Maleducato 6a, Mitico Gippy 5b, Come a Chamonix 5b a Geko in calore 5c. Baby to vyliezli bez problémov, bez frflania v pohode. Zažili sme super zábavu a srandičky. (Ešte zvýrazním, že 6a je v stupnici UCIAA stupeň VII-, čiže obrovský rešpekt pred 11 ročnými žubrienkami!!!)
Na obed nás už dostihlo slnko, tak sme to zabalili a zišli dole k autu a užili si ešte car-bouldering a vrátili sa na ubytko, kde sme mali výborný obed, potom siestu a podvečer výpad na pláž a reštaurácia s morskými príšerami.
Baby si objednali všetky možné druhy, ale na naše veľké počudovanie ich aj všetky pojedli. Pri večernom zápase v šprngacom futbale som sa obával, že nám príde niekto vynadať, lebo baby v zápale boja revali na celú ulicu, po každom góle predvádzali víťazné tanečky.
Deň 4.
Dnes ráno opäť skoré vstávanie, raňajky a šup - šup liezť, kým sú ešte teploty znesiteľné.
Dnes sme liezli na La Poltrone, najznámejšej a najväčšej oblasti nad Cala Gonone.
Liezli sme Chiquita 5a, Sono forse io? 5b, Dopo il pesce 5b, a Cime tempestive 5c, všetko veľmi dlhé 25 až 30 metrové cesty v nádhernom kaňone na hladkej skale s mini chytmi. Baby zasa liezli úplne v pohode, aj keď Mária okomentovala jednu z ciest slovami : “Bolo to husté”
Na obed sme mali lasagne, potom siestu a potom návštevu miestneho Akvária, pozrieť žraloky, raje, sasanky, korytnačky a Nema. Pri východe bol obchod so suvenírmi, takže nedalo sa nič robiť a časť vreckového skončila v plyšákoch.
Zajtra je v pláne odpočinkový deň.
Asi.
Možno.
Prípadne.
Iba ak by nebol..
Deň 5.
Dnes sme mali oddychový deň. Doobeda sme boli pozrieť Nuraghe Mannu nad Cala Gonone. Nuraghe sú kruhové kamenné stavby typické pre Sardíniu (je ich tu asi 7000), z rôzneho obdobia, najstaršie sú o 600 rokov staršie ako egyptské pyramídy. Slúžili ako strážne a vojenské objekty a neskôr ako politické a náboženské a centrálne stavby v osadách. Pri vstupe sme dostali historickú prednášku ukončenú upozornením, aby sme na tú Nuraghe neliezli. Nechápem, ako nás z toho mohli podozrievať, tak som sa radšej spýtal, že či vyzeráme ako lezci? ( v tričkách La Sportiva, Mammut a Ocun). Odpoveďou bolo, že sa im tam pred časom niekto strieskal a zranil sa. Nechcem hádať národnosť dotyčného, ale my sme si tam pre istotu zabuldrovali…
Poobede sme boli na pláži, kúpať sa a šnorchlovať a chytili sme ježka Jožka, aby sme ďeťom vysvetlili anatómiu, biológiu, (gastronómiu nie), a potom sme Jožka pustili späť do vody. Dúfam, že sa nám za to Jožko nepomstí niekedy zajtra.
Večer mali baby prvýkrát wifinu.
Deň 6.
Našťastie dnes sa wifina záhadne pokazila. Zasa je kľud. Liezť sme boli opäť na La Poltrone. Vyliezli sme:
Cime tempestive 5c
Hey Jude 5c
Guandalina 5a
Pali e dispali 5a
Sogno 5a
Špeciálne Cime Tempestive je chuťovka s previsom, už sme ju liezli pred dvomi dňami, ale teraz sme si dali špeciálne záležať na zhotovení foto a videozáznamu. Video nebude vhodné pre citlivé povahy a rodičov a bude zrejme premietané iba pri podpise dokumentu "na vlastnú zodpovednosť". Sme si vedomí, že riskujeme, že nám baby nebudú zverené už ani na nákup do Tesca, ale zvládli to v pohode.
Obed sme si dali na pláži v reštike (Mária po Pizzi dojedla ešte všetky kalamáre od ostatných)
Trendy so spustenými ponožkami už dorazili aj tu. Zatiaľ ale len u tých, čo nosia v tomto teple ponožky..
Deň 7.
Dovolenka sa nám blíži k záveru. Lezeckú časť už máme za sebou. Boli sme liezť opäť na La Poltrone, kde nám už zostávali len 4 cesty, aby sme si skompletovali celý sektor. Teda okrem dvoch 37metrových ciest, na ktoré nám nestačilo lano. (Máme iba 70 metrové) Samozrejme na La Poltrone je toho ešte o mnoho viac v ďaľších sektoroch, to by sme ale všetko nepreliezli, ani keby sme tu boli pol roka.
Dnes sme vyliezli :
Capri 5a
Piccolo Stronzo 5a
Senza nome 5a
Karo-x 4c
Cez všetky línie prechádzal terénny zlom, ktorý tvoril previs, v niektorých cestách menší a jednoduchší, v iných väčší, takže sme si dnes potrénovali previsy. Baby znovu liezli bez problémov a zaváhania. Rodičia budú oči očiť. (Keby tu boli, možno by museli moč močiť:-))
Večer sme boli v pizzérii, kde majú pizze pomenované po rockových kapelách, takže sme skončili pri Iron Maiden, Metallice a Led Zeppelin.
Deň 8.
Ráno sme vstali o štvrtej a potme opustili Cala Gonone, aby sme stihli lietadlo. Pred vrátením auta do požičovne sme museli ešte natankovať, čo spôsobilo menší problém, lebo na pumpách pri letisku bol výpadok online služieb, čiže jedna nefungovala vôbec a na druhej, bez-obslužnej nefungoval automat, ale nakoniec sme to vyriešili, autá vrátili, prešli cez všetky kontroly a na obed sme boli v Bratislave.
Výber z fotografií je tu...