V Schladmingu spúšťali zimnú prevádzku a to sme nemohli chýbať. Vyrazili sme o pol piatej a o pol deviatej sme už boli v Schladmingu v prezliekárni. Tam si Aďa vyslúžila titul Malý Jojo dnešného dňa, keď po vyzlečení riflí zistila, že si doma zabudla lyžiarske gate. Takže zdržanie 10 minút, obliecť naspäť rifle, šup do najbližšieho športu a niečo kúpiť. Našťastie jej hneď aj jedny sadli, lebo mali veľký výber: biele bez trakov a biele s trakami.
Nakúpili sme skipasy a šup sa lyžovať. Všade je kopa snehu, aj dole v dedine, keďže tu bola predvčerom kalamita. Zjazdovky super, ešte trochu mäkké, ale iba pár fajnšmekrov. Občas vykuklo aj slniečko, parádička, ale okolo 11tej začali vypínať lanovky kvôli vetru, až vypli aj poslednú, a aby sme sa dostali dole museli sme kúsok vyšľapať ku kabínke.
Obed sme absolvovali dole v dedine, potom sme sa autom presunuli do Reiteralmu, kde vietor lanovkám neprekážal a dali sme si druhý lyžiarsky poldeň.
Nakoniec sme najazdili 22km, čo na začiatok sezóny a komplikácie s vetrom nie je zlé.
Na ubytku nás privítala dcéra domácej, práve sa vrátila s lyžiarskeho tréningu. Keď prišla večer domáca, a zbadala povešané naše "reprezentačné" vetrovky, hneď sa pýtala, či som tréner a či trénujeme. Možno som prišiel o moje ďaľšie zahraničné trénerské angažmán...
Mária čítala s Aďou knihu o koníkoch a Matúš to okomentoval, že tak dobre nevedia čítať ani niektorí jeho spolužiaci.
Celú noc na sobotu snežilo a dole pršalo. Ráno slniečko, ale na zjazdovkách kvasenica. Hore napadaného kvantum čerstvého snehu a čím nižšie tým menej snehu a o to ľadovejšia zjazdovka. Samozrejme, všetci chceli jazdiť radšej na ľadovom, ako v tých bubnoch, ale na to bola jedna štvorsedačka málo a čakalo sa tam okolo 10 minút. My sme nemali čas vyčkávať v radoch, tak sme jazdili hore hopkáče. (25 jázd, 30km)
V nedeľu bolo počasie ešte horšie, pršalo a fúkal riadny vietor, takže hneď ráno vypli horné lanovky a lyžovalo sa iba na štvorsedačke, ale aj tak sme pred cestou domov stihli aspoň 11 jázd.
Viac foto je tu..