Dovolenkový deficit už tlačil na nervy. Našťastie začali konečne prázdniny, a pre mňa aj nová kapitola života post-ajbijemáckeho. Na parádu! Po ceste do raja (Slovenského), sme si naplánovali Kremnické feráty na rozlezenie.
Plán bol začať niečim ľahším, ale tínedžerský prebytok testosterónu všetko zmenil a nakoniec na ľahšie feráty nezostal ani čas.

Využili sme babie leto a dobrú predpoveď počasia na víkend a vybehli sme na Martinskú ferátu. Na doplnenie zostavy sme zavolali aj Máriu, kedže mala v ten deň meniny. Silnú zostavu teda tvorili Aďa, Mária, Kaťa, Matúško a ja.

Ľudí bolo dosť, ale dalo sa, skala bola mokrá a šmykľavejšia ako inokedy, ale aspoň to nebol úplný "choďák". Mária bola trochu zaskočená dodatočne dorobenými lanovými mostíkmi, ale nakoniec sa hecla a zvládla to. 

Keď sme už kvôli korone nemohli vyraziť niekde do Dolomitov, vybehli sme aspoň do Slovenského raja a na slovenské feráty. 

Prva tohotoročná feráta až v júli! Teda niet sa čim chváliť.

Štandardným cieľom dovoleniek je oddýchnuť si, zrelaxovať, načerpať nové vnemy, vyčistiť myšlienky, zregenerovať telo aj ducha. V tomto šialenom období sme k tomu navyše museli pridať: prekonať mediálne vštepované obavy, zahodiť za hlavu strach a všetky covidové predsudky a ísť tak trochu proti prúdu.
Neberieme to vôbec ako nejaké riskovanie, na to sme už dosť skúsení, a navyše dezinfekciu vozíme so sebou odjakživa, keď ešte žiaden covid neexistoval.

Letná dovolenka v Alpách a Dolomitoch je už každoročná povinnosť. Tento rok v trojici s Matúškom, a opäť plná dobrodružstiev, zážitkov a športovo-lezeckých výkonov na ferátach a na skale. Napriek premenlivému počasie sme využili čas úplne naplno, každý deň sme si stihli zaliezť, takže nám napokon nezostal čas na žiaden oddychový deň, ten musíme zaradiť do programu až doma.