Tak sme sa vybrali pozrieť Kaťu do ďalekej krajiny, až k Atlantiku.

Fidji nás hodil doobeda na letisko vo Viedni, vôbec nás nikto nekontroloval ( na naše letenky by mohol letieť aj Pat a Mat) a tak sme dorazili do Paríža.

V požičovni áut nás klasicky obtiahli. Už sa na tom smejem, v hierarchii odr***čov ich radím, hneď za taxikárov. Takže najskôr im nebola dobrá karta, len aby od nás vytiahli dodatočných 54€ za ďalšiu poistku, potom už bola karta dobrá. Potom nám namiesto objednanej Fiesty ponúkli Opel Corsa, nakoniec sme dostali Ford Focus za super minimálny doplatok, lebo len dnes je mimoriadna akcia na Focus!

Zvonku pekné auto v najvyššej výbave s cúvacou kamerou, asistentami, čo krútia sami volantom a navigáciou, ktorá na každej križovatke ukazovala inak, ako sme chceli isť. Ešte, že sme nešli podľa nej, ešte stále by sme boli niekde pri Paríži.

Cestou sme šli cez región Normandie smerom na Rouen po lokálnych cestách. Nevyzeralo to tam ako v tých feši záberoch z Tour de France. Samá dedina, ale všade staré opustene a ošarpané domy, všade kruháče, semafóry, obmedzené rýchlosti, takže sme sa hodinu motali po Rouen, potom hodinu v zápche v Rouene a potom ešte hodinu po diaľnici do Le Havre. Navigácia vo Forde nás stále vyháňala niekde do poľa.

Došli sme do Le Havre po 3 hodinách, hotel sme našli hneď, za moment dobehla aj Kaťa, tak sme si dali malé apero, a vybrali sa na 10 minútovú prechádzku ku nej na večeru. Teraz čakáme kým to dokuchtí, ale určite to bude dobré.

Sobota 

Ráno sme všetci štyria vyrazili pozrieť útesy v Etretat, asi 40 km severne nad Le Havre. Počasie bolo také Londýnske, nič moc, ale postupne sa vyčasovalo. Pochodili sme, pofotili sme, a keďže tam bolo prísne zakázané sa liepať na skaly, naša plánovaná šesť-dĺžková cesta obtiažnosti 8c+, zostáva len projektom :-)

Potom sme sa presunuli asi 50km na juh, cez neuveriteľný most Pont de Normandie, ponad ústie Seiny do Atlantiku ( mýto 5,40€) do Honfleur, kde sme sa najedli a už v slnečnom počasí pochodili historické centrum, pozreli kostol sv. Kataríny (drevený) a sv. Terezy (gotický).

O pol štvrtej sme sa vrátili do hotela na malú pauzu, pred prehliadkou Le Havre. Rovno pod oknom našej izby sme videli malú dopravnú nehodu, keď mladá Francúzka neubrzdila a ťukla do auta s dvoma mladíkmi. Jeden mal nádhernú lesklú žltú vestičku, tak sme sa pozerajúc cez okno nevedeli dohodnúť či je hipster, alebo homosexuál.

Podvečer sme vyrazili do Le Havre. Nechtiac sme sa zaplietli do pochodu žltých viest, ale my sme žiadne výklady nerozbíjali, ani nemlátili policajtov. Naozaj. Čestné pionierske :-)

Potom sme boli pozrieť nejaké pamiatky a futuristicky kostol sv. Jozefa. Večerať sme chceli v centre, ale všade začínali variť až od siedmej večer, čo je pre Matúša neskoro, tak sme skončili na fastfoode v nákupnom centre.

Dnes sme nachodili pešo asi 35km.

Nedeľa 

Posledný deň sme sa vybrali pozrieť vraky lodí pri Octeville. Počasie bolo síce pekné, ale vetrisko až víchrica. Pri vystopovaní z auta nás skoro odfúklo, tak sme zrušili všetky outdoorové aktivity, rozlúčili sa s Kaťou a vybrali sa naspať do Paríža na letisko. Po ceste sme sa zatavili v Rouene, kde sme pochodili námestia, krásne uličky so zaujímavou normandskou architektúrou, katedrálu a gotické kostoly. Naozaj nádherné, ale vačšinou v rekonštrukcii, navyše víchrica poválala smetiaky, ploty, takže to tam bolo trošku divoké.

Po hodinovej ceste po dedinkách sme dorazili na letisko, vrátili auto a začalo nám rednúť. Kvôli vetru boli ten deň zrušené všetky lety, len okrem asi troch, našťastie ten náš nezrušili a tak s malým meškaním, v turbulenciach a natriasaní sme doleteli do Viedne, kde nás vyzdvihol Fidji s Matejom.

Viac fotiek z cesty je tu...