Po ročnej pauze sme si s Katarínkou povedali, že by bolo načase sa spolu niekde vybrať. Po dlhých úvahách padol konečný verdikt, že pôjdeme neobvykle na sever, a to konkrétne do Fínska, Helsínk a do Pobaltských krajín, Estónsko a Lotyšsko.
Ráno sme si pekne privstali a o 4.00hod. sme vyrazili na letisko do Viedne. Letelo nám to presne načas o 7.00. Cesta trvala 2 hoďky a boli sme vo Fínsku. Z letiska Vantaan sme šli vlakom priamo do centra cca 40 min. Keďže sme sa mohli ubytovať až o 14.00, išli sme pozrieť Helsinskú katedrálu. Na náš vkus bola výzdoba veľmi strohá. Katula povedala, že to tam vyzerá, akoby ju včera nanovo vyomietkovali. Je postavená v blízkosti mora, aby vítala všetkých cestujúcich prichádzajúcich po mori z juhu. Pochádza z 19.storočia a preď ňou sa nachádza Námestie Senátu.
Je to krásny, veľký, otvorený priestor, kde sa nachádzajú obrovské schody vedúce do katedrály. Pred nimi na námestí sú kaviarne pre turistov. Dali sme si tam aj presíčko. Potom sme šli pozrieť nedaľekú grécko-katolícku katedrálu Uspenski, ktorá je postavená z červených tehál. Strechy má kontrastne zelené so zlatými kupolami. Na oboch týchto kostoloch je vidieť silný vplyv ruskej kultúry. Prešli sme sa po prístave a pomaly sme sa presunuli do štvrti Hakaniemen, kde máme ubytko. Po ceste sme sa ešte zastavili v Mc Donalds na obed. V mekáči pred nami stál párik rusov. Na zemi pri nich ležala peňaženka, tak sme chlapa upozornili, že mu vypadla peňaženka. A on na to, že to nie je jeho a otočil sa. Keď zrazu Ruska vraví, veď to je moja a rus na to: “ to je tvoja?? fakt?” Tak ju zodvihli.. Inak, zhodnotili sme, že Fínsko je zaostalá krajina, lebo v mekáči nemajú samoobjednávacie terminály a vládol tam organizačný chaos. Ale vydržali sme, lebo hlad je zlý. Ubytko máme super. Čisté a veľmi dobre vybavené. Je to síce na hlavnej ulici a okolie budovy kompletne rozkopané /prestavujú celú kruhovú križovatku/, ale v dobrej lokalite. Po krátkom oddychu sme šli, už bez ruksakov, na prehliadku ďalších pamiatok a zaujímavostí. Helsinky nazývajú cosmopolitným a architektonickým mestom a takým aj je. Architektúra je tu naozaj úžasná a život v ňom multi-kulty!! Pozreli sme si budovy Parlamentu, výstaviska, koncertných sál, rôznych múzeí a galérií. Navštívili sme kostol Temppeliaukio, ktorú vybudovali z jaskyne. Je to krásna stavba, ktorou architekti vzdali hold Bohu a prírode. Tiež tam bývajú koncerty, lebo je tam vraj skvelá akustika. Ešte sme boli pozrieť kaplnku Kamppi, netradičnú stavbu, ale tá bola zatvorená, tak sa tam musíme ešte vrátiť.
Zmorené sme sa pomaly vrátili na ubytko, ale po ceste sme stihli ešte jedno pivko. Fínske pivo Aura, čapované 0,5l za krásnych 6,90 eur. No sme vo Fínsku. Helsinky sú celé rozkopané, akoby tu mali byť o mesiac voľby:))
2.deň
Dnes sme si troška pospali, lebo zo včera sme boli “rozbité”.
Po raňajkách sme sa vybrali na ostrov, na ktorom sa nachádza vojenská pevnosť - Suomenlinna. Ráno pršalo, tak sme sa vybavili vetrovkami a pršiplášťami. Kúpili sme si lístky na električku do prístavu, lebo kým by sme tam prišli pešo, boli by sme už mokré. V prístave sme zistili, že lístky na MHD majú platnosť 1.15hod. a zároveň platia aj na loď. IDEÁLNE… Na ostrov plavba trvala cca 17 min.
Je to vlastne súostrovie poprepájané mostami. V r. 1748 pevnosť postavili Švédi ako svoju vojenskú pevnosť a volali ho Švédsky hrad. Neskôr súostrovie patrilo Rusku a keď územie počas 1.sv. vojny pripadlo Fínsku , premenovali ho na Fínsky hrad a zriadili tu väzenie. Dnes je pevnosť domovom rôznych umelcov. Žije tu okolo 800 rezidentov. V bývalých kasárňach, aj iných budovách sme videli, že sú obývané. Tak, ako u nás na sídlisku alebo pred rodinnými domami parkujú autá, tu sú zaparkované samé bicykle, ani jedno auto. Na Suomenlinne je veľa múzeií, galérie, banketových sál a kanónov z rôznych bitiek. Hoci celý deň pršalo, mysleli sme si, že najväčší problém tu budeme mať s množstvom cyklistov / jazdia tu ako šialenci a včera nás skoro niekoľkí nabrali/ no zatiaľ máme problém len s množstvom kačíc (a ich množstvom kadenia). Je ich kopa aj v parkoch priamo v Helsinkách, ale aj na celom ostrove.
Našťastie aj napriek tomu, že zazerajú na nás ako Alžbetkin škrečok keď mu nadvihneme domček či nezdochol sú celkom mierumilovné a tým pádom sa našim najväčším problémom stala vegánska pizza s majonézou čo sme mali na obed. Ešte teraz sa tú pachuť snažíme spláchnuť vifonkou. Zajtra má tiež pršať, tak uvidíme či zrecyklujeme pršiplášte.
3.deň
Dnes nás čakal ďalší ostrov Seurasaari. Ráno sme sa presunuli na druhú stranu mesta, dali sme si kávu v mekáči a išli do skanzenu, ktorý bol rozložený na celom ostrove. Boli naň premiestnené rôzne budovy (chaty, sýpky, mlyny, kostol, lode…) z rôznych častí Fínska (aj z rôznych storočí) a bola z nich vytvorená menšia dedinka. Veľmi sa nám to páčilo, no na obed začalo znova pršať, tak sme skončili na obed znova v mekáči.
Odtiaľ sme išli pozrieť olympijský štadión, kde Zátopek vyhral 3 zlaté medaily (aj za maratón, čo bežal prvýkrát v živote).
Zostali nám potom už len kostol sv. Jána a kaplnka Kempi, ktorý sme síce boli pozrieť aj v pondelok, ale bol už zatvorený.
Kačice, ktoré boli populárne v predchádzajúcom maile mali dnes rozum a boli schované pred dažďom (na rozdiel od nás).
Zajtra sa presúvame trajektom do Tallinu a z Tallinu flixbusom do Rigy, uvidíme či nebude niekomu na trajekte zle ;)
4.deň
doplňujem info z predchádzajúceho dňa - večer sa strhla totálna búrka, akoby sme toho dažďa nemali za celý deň dosť, tak sme si dali len pivko na izbe.
Dnes sme ráno vstali a išli sme na trajekt do Tallinu. Cesta nebola ničím výnimočná, ani žiadneho delfína sme nevideli vyskakovať (ani nikomu nebolo zle ;))
V Taline tiež nebola moc dobrá predpoveď tak sme radšej hneď po príchode pobehali mesto a keď začalo pršať sme sa usalašili na neskorý obed.
V meste sme si prešli historické centrum, starú radnicu, kostoly sv. Olafa (toho z Frozen) a sv. Mikuláša (nie toho, čo nosí sladkosti), prešli sme sa po hradbách zo 16-17. storočia a na záver sme išli pozrieť pravoslávny chrám Alexandra Nevskeho.
O pol šiestej sme nasadli na bus a čaká nás teraz 4 a pol hodinová cesta do Lotyšska v obklopení kuťkov (rozumej prefajčených potmavších občanov východných krajín, čo sa priamo v autobuse vyvoňavkovali veľkonočnými vôňami). To aby nám nevadil ten smrad z cigariet.
5.deň
na úvod nechávam maminu napísať jej analýzy a postrehy:
- vo Fínsku sa dá platiť už iba kartou, cash berú veľmi neradi a veľmi málo.
- Estónsko je neuveriteľne čistá krajina, žiadne papieriky, ohorky, odpadky. Aj staré domy vyzerajú upravene. Počas cesty vidiekom do Rigy boli všetky cesty "vyzametané".
- Estónsko je krajina briez a borovíc, sú všade. Okolo domov nemajú žiadne ploty, iba otvorené lúky.
- Cesta Flixbusom do Rigy bol zážitok sám o sebe, lebo prevodovka pri každom preradení tak búchala, že sme čakali, že sa na najbližšej križovatke rozpadne.
- Porovnanie: a) Helsinki - moderné mesto s modernou architektúrou a udržiavanými pamiatkami z čias nadvlády Ruska.
- b) Talin - Krásne, čisté, upravené mesto kde všetko má svoje miesto. Nebolo nikde vidieť ani žiadnych žobrákov.
- c) Riga - čistý "socík" (čistota a poriadok ako v Bratislave). Každá ulica ma vlastného bezdomovca.
Včerajšie cestovanie sme úspešne ukončili na ubytku v Rige o 11 večer a dokonca to bolo tak naplánované, že v momente ako sme zavreli dvere začala zas búrka. Zničené cestovaním sme išli rovno spať, to som si však neuvedomila, čo sa bude diať v noci. Doteraz boli najväčším nepriateľom kačice a cyklisti, teraz sa k ním pridala aj "duchna". Na posteli totižto máme len jednu dvojitú perinu a mamina mi ju celú noc kradla. Nakoľko je tu studený odchov a európske nariadenia, že teplota vykúrenej izby nemá presiahnúť (síce v zime) 18 stupnov, nebolo mi všetko jedno. Dnes jej to budem musieť vrátiť.
Ráno sme troška pospali a po dôkladnom naštudovaní dovezených prospektov sme sa vydali do mesta na skusy. Hneď na konci našej ulice bol evanjelický kostol sv. Gertrúdy, odtiaľ sme prešli k bohato vyzdobenému pravoslávnemu kostolu Kristovho Narodenia, za ktorým je nainštalovaná výstava ukážok obrazov Národnej Galérie. Hneď na kraji starého mesta bol Pamätník Slobody, venovaný Lotyšskému národu. Pred pamätníkom pochodovali 2 vojaci, ale zjavne to boli nováčikovia, nakoľko po pár kolečkách sa vždy zastavili na kraji námestíčka, aby im vedúci asi ohodnotil ich výkon. S maminou sme to zhodnotili, že asi ich dosť gezoval, keďže neboli vôbec zosynchronizovaní. Každý dvíhal nohy inak a ešte si aj počas pochodovania šuškali. To Našepkávanie im ale zjavne moc nešlo, lebo vedúci z nich nevyzeral moc nadšene.
Potom sme si prešli kostol sv. Petra (najvyššia stredoveká stavba v Rige z roku 1209) a kostol sv. Jána. Pri týchto dvoch kostoloch sa nachádza socha Bremských muzikantov z rozprávky bratov Grimmovcov (na sebe postavení somár, prasa, mačka a kohút). Pozreli sme si aj Rižský hrad kde momentálne sídli parlament a ako sme sa k nemu blížime tak sme natrafili na českú rodinku kde tatko akurát čistil asi 6 ročnej dcére žalúdok so slovami "Heleno, ty si mimo z toho tabletu!" na čo Helena iba mykla plecami. Takže rada do života: nebuďte toľko na tom tablete, ešte dopadnete ako Helena