Dovolenku sme rozdelili na 2 časti: Športovo- aktívna časť na juhu Thajska v oblasti Krabi na poloostrove Railay a pobyt v Bangkoku a okolí.

Najskôr sme začali na Railay, kde sme turistikovali, liezli, kúpali sa, plávali a kajakovali ( a po večeroch posedávali v plážových baroch)

Potom sme boli Bangkoku a 80km vzdialenej Ayutthayi, kde sme chodili po pamiatkach, chrámoch, palácoch a zrúcaninách (a na masáži, po reštauráciach, baroch a na "zraze motorek")

Výber z fotografii je tu...

Kompletný denný report nasleduje tu 

Deň 1.

Let do Bangkoku prebehol viac menej v pohode až na to, že slovenský guláš sa premiešal s rakúskym pivom a taiwanskou večerou (na vysvetlenie - aerolinky boli taiwanské), takže som celú cestu púšťal chemické plyny a Aďa bola zbombardovať najskôr Afganistan, potom Pakistan a nakoniec ešte aj  Indiu :-))

Po pristátii sme vybavili formality, vybrali z bankomatu bahty, zacheckovali sme sa na ďaľší let a išli sme niečo zjesť. Času sme mali habadej, ale to som nepredpokladal, že to jedlo (volalo sa to Yaki Ramen) budem musieť jesť s paličkami, takže som sa začal báť, či stihneme ďaľší let.

Stihli sme a doleteli sme do Krabi. Mali sme naštudovaný plán, ako sa dostať do Railay (dá sa tam dostať iba loďou a do prístavu ešte transferom z letiska), ale domáci kšeftári a nadháňači nám dali prvú lekciu a mierne nás o****li (každý si doplní podľa miery slušného vychovania napr. "obabrali"), takže sme šli síce okľukou, ale aspoň sme si namočili topánky v mori :-))

Ubytko je super, je tu už tma, ale z toho, čo sme stihli vidieť príroda a okolie  je nádherné. Dali sme si na dezinfekciu a ideme paličkovať nejakú thajskú večeru.

Deň 2.

Včera večer sme ešte prelozili celý Railay, čo kde je, dali sme si večeru a posedeli v thajskom bare, kde je vstup iba bosí, sedí sa na zemi, pri stolíkoch 15cm vysokých. Hral a spieval tam jeden gitarista celosvetové evergríny a odrhovačky a okolo polnoci bola ohňová show.

Dnes ráno sme sa boli prejsť k jaskyni, kde sú samé pimprláky a chodia sa tam domáci modliť za zdravé potomstvo. Pimprláky tam majú všetkých druhov a veľkostí

Doobeda sme boli na thajskej feráte, kde istiacim lanom je starý zahlinený konopný povraz o o ktorý sa samozrejme neistí, ale sa ho iba pridŕža. Miestami to bolo celkom husté, ale dali sme to v sandálkach :-))) (a bez ponožkek !!!)

Potom sme sa boli okúpať a prešli sme popri pláži do susedného rezortu Tonsai, kde sme si dali obed a pokecali s dredatým inštruktorom lezenia s desiatkou dioptrii , kde sa dá liezť a kde sú tie sedmičky či osmičky pre nás :-)) Večer ešte dohodneme požičanie vercajgu a zajtra ideme na to.

Deň 3.

Ruky máme vyťahané až po kolená, horšie ako keby sme celý deň fúrikovali niekde na stavbe. Boli sme totiž liezť. Najali sme si miestneho lezca, čo vyzeral ako Bob Marley a ten nás zaviedol ma neuveriteľné skaly, ukázal nám super cesty a vyhecoval nás k osobným rekordom. Ja som si aj zaplachtil a Aďa doliezla jednu 6a+ v previse tak, že skočila. (Je to nakamerované!!!) Super zážitok, určite to stálo za to.

Poobede sme si pre zmenu prenajali kajak a brázdili sme moria a oceány v okolí popri ostrovoch a ostrovčekoch v až gýčovo farebnom prostredí, takže nevládzem ani zdvihnúť štamprlík kvôli pravidelnej dezinfekcii. Ale pred tým sme  ešte boli zo seba zmyť morskú vodu v hotelovom bazéne. Tým sa končí aktívna časť dovolenky a začína chodenie po pamiatkach. Zajtra letíme do Bangkoku.

Deň 4.

Ráno sme vstali skôr, lebo sme potrebovali chytiť  loď na pevninu a taxi na letisko. V prístave sa nás hneď snažil ofajčiť chlapík, čo zabezpečoval lodnú prepravu, ale tento krát sme sa už nedali. ( sme sa poučili po x skúsenostiach, keďže tu je to národný šport) Kupili sme si v turist office listok na loď a zároveň aj na taxík z pristavu na letisko do Krabi. Taxikárka v moslimskej burke na hlave a v drese Machester City z najlacnejšieho polyesteru nás už čakala v prístave. Let prebehol v pohode, z letiska metro a potom Tuk-tuk (motorkárska rikša), skoro sme sa po**** od strachu. Chlapík síce nevedel kam má ísť, ale išiel o to rýchlejšie :-)) bol to adrenalinovy zážitok.

Ubytovali sme sa a išli do mesta. Hotel vyzerá naozaj štýlovo, je to zmes obdobia Mata Hari a čias červených lampiónov v Šanghai v roku 1950 (Judiniová a iné celebrity by boli na mäkko :-))). Do mesta sme sa zviezli vodným autobusom, čo bol tiež zážitok, lebo šofér frčal ako divý a pomocník, ktorý viazal lano na každej zastávke, vyskakoval z lode skoro 2 metre pred brehom. V meste sme boli v divokej hipisáckej štvrti okolo známej Khao San road, známej aj z filmu Pláž s Leonardom di Capriom. Zažili sme zasa niekoľko pokusov o obtiahnutie, ale už sme zvyknutí a nedali sme sa. Mali sme  výbornú večeru (inak varí sa tu fantasticky). Okrem toho je tu neuveriteľné teplo, takže dodržujeme pitný režim. Zajtra ideme na pamiatky.

Deň 5.

Dnes sme neplánovane zostali v hoteli, kedže včera sme zjedli asi niečo moc dobré a celú noc a doobedie sme sa striedali na záchode. Nepamätám sa či som už mal niečo takéto, lebo po dvoch minutých taletných papieroch som bol od upratovačky pýtať ďaľšie dva.

Takže sa liečime a trúfli sme si v tom teple len na krátku vychádzku ku zlatému Budhovi. Aj to sme sa báli, aby sme sa pred ním nepos**li.

Zvyšok programu preorganizujeme podľa naších možností a chute, čo je výhoda individuálneho cestovanie pred organizovaným

Deň 6.

Išli sme na výlet do Auytthaya, čo bývalo hlavným mestom, kým ho Barmci (alebo barmani ??) nezlikvidovali. Mesto je 80 km od Bangkoku a zvolili sme dobrodružstvo...

Išli sme vlakom 3. triedou (nižšia už nie je). Ešte pred rokom cudzincom nedovolil cestovať ani nepredali lístky na tretiu triedu!! Stálo to za to. Potili sme sa síce ako jazzmani na STV2, ale videli sme reálne vidiecke Thajsko. Cesta trvala niečo cez 2 hodiny. (Ostatné príbehy z vlaku pri vínečku :-))

V Auytthayi sme sa previezli cez rieku loďkou a potom sme si prenajali motorku (Honda 125 pekné žihadielko), keďže pamiatok je tam strašne veľa a chceli sme stihnúť čo najviac. Aďa povedala, že som rodený motorkár a techniku mám ako Valentino Rossi. Kedže sa tu jazdí po ľavej strane, na každej križovatke som šiel síce ako po***tý, ale kruháče som rezal s kolenom pri zemi:-))

Ináč nádherné stavby (alebo ich ruiny) s pamiatkami zapísanými v UNESCO. Celý deň sme motorkárčili od jednej pamiatky k druhej v 40stupňovej teplote, takže sme museli chodiť rýchlo, aby nás aspoň trochu schladilo a postíhali sme čo najviac.

Naspäť do Bangkoku sme už ale radšej išli klimatizovaným VANom (dobrodružstvo už stačilo).

Večer asi pôjdeme ešte na masáž nôh a predtým ešte na fish masage. To sa nohy ponoria do akvária s rybičkami, čo okusávajú odumretú pokožku a šteglia. Včera na tom bola Aďa, ale po ponorení nôh im polovica rybiek skapala :-))

Deň 7.

Posledný deň sme sa vybrali pozrieť pamiatky, ktoré sme nestihli v nedeľu. Začali sme Wat Pho, kde je okrem iných aj ležiaci Budha, čo má asi 50m (a tisíc ďaľších Budhov a Lámov menších rozmerov). Odolali sme zasa nejakému podfukárovi, ktorých je tu mimochodom extrémne veľa aj keď odmyslím taxikárov, lebo tam sú všetci..

Potom sme boli v Kráľovskom paláci, kde sme si museli požičať slušivé oblečenie ( mne dali ružové gate so sloníkmi, lebo čierne kapsáče neboli vhodné, Aďa dostala modrú sukňu )

Tak sme tam chodili ako duo papagájov z NDR, medzi ďaľšími papagájmi z iných krajín medzi Budhami, chrámami, sochami a stupami.

Okolo jednej poobede sa strhol hodinkový monzúnový lejačik, a okolo druhej sme už toho mali po krk, tak sme vrátili to karnevalové oblečenie a išli sa najesť. Potom sme ešte trochu pochodili a vrátili sa do hotela baliť, lebo na polnoc máme dohodnutého taxikára na letisko. Uvidíme či príde a či nebudeme improvizovať (alebo ako hovorí mládež "freestylovať") , lebo tu človek nesmie veriť nikomu a hlavne nie taxikárom.