Jarné prázdniny sme strávili tento rok v Rakúsku, lebo v Taliansku nás nechcú. Ale vybrali sme sa do Nassfeldu, čo je priamo na hraniciach s Talianskom, ktoré prechádzajú po hrebeni, priamo nad lyžiarskými svahmi. Počasie a úroveň lyžovačky bola talianska.

Začali sme lyžovačkou na Turracher Hohe, kde sme sa zastavili po ceste. Privstali sme si ako vždy, lebo bolo treba nielen prejazdiť 400km, ale hlavne poukazovať covid pasy colníkovi a paničke, čo predávala skipasy, a samozrejme byť prví na menčestri. Od 9:00 sme už rezali oblúčiky. Počasie fajn, slniečko, aj keď na hrebeni celkom fučalo. Na to, že bola sobota a pekne, ľudí nebolo veľa, zjazdovky vo výbornom stave aj poobede. Na zjazdovkách ponúkali zadarmo prosseco, tak sme nemohli nevyskúšať.

Prejazdili sme celé stredisko a o druhej sme skončili a presunuli sa na ubytko v dedine Hermagor. Je to tu samý magor a od dneška ešte aj nejakí noví zo Slovenska, celkom sem zapadneme 
Dnes 33km, 21 jázd na rozlyžovanie. 

2.deň

Zatiaľ čo novinári riešia okupáciu Ukrajiny, Slovensko si potichu obsadilo a okupuje časť Rakúska. Na zjazdovke číslo 50 sme natrafili na Slovenské teritórium, kde visia slovenské zástavy, rozpráva sa po slovensky, varia bryndzové halušky, kapustnicu, pečú prasa a nalievajú borovičku.
A je tam plno.

Nemohli sme sa tomu vyhnúť a zastavili sme sa tam rovno dvakrát. Pozrieť Peťu Vlhovú v zjazde v TV a na obed, na fazuľovú polievku a rezeň.
Ráno trochu fučalo, ale inak výborný deň. 23 jázd a prelyžovaných 64km.

Zajtrajšia méta je 70, ale iba ak sa nám bude chcieť.

3.deň

Dnešná méta - najazdiť rekordných 70km bola podmienená tým, či sa nám bude chcieť. Počasie bolo ideálne, občerstvenie “U Slováka” výborné, forma famózna, takže sa nám chcelo!  
Najazdili sme 84km!!!

Pred obedom sme si dali vyšparchať v nose, lebo na zajtra sme už nemali platné covidpasy. Testujú zadarmo, priamo na zjazdovke 40. Matúš bol sklamaný, lebo sa tešil na análne testy, ale robili len normálne.

Zajtra si dáme filmovací, fotiaci a oddychový deň, bez méty v počte kilometrov

4.deň

Dnes sme si dali oddychový deň na filmovanie. Niečo sme natočili, ale na celovečerný film to ešte stačiť nebude. Doobeda som mal konflikt so 150kilovou nemeckou mužatkou (najskôr som si myslel, že to bol chlap), ktorá ma zvozila, že som nemal na sedačke rúško, a spravila mi prednášku v nemčine, že som zodpovedný za širenie kovidu, uhlíkovú stopu, globálne otepľovanie a neviem čo ešte, ale našťastie po nemecky nerozumiem. Chápem, že v kabínkach sú rúška vyžadované, ale na otvorených sedačkách nie, a ani ich skoro nikto nenosí. Samozrejme nájdu sa aj experti, čo s nimi lyžujú..

Na obed sme si dali U Slováka pečené rebrá a po obede som chytil nejakú druhú energiu, tak sme nakoniec nalyžovali 70km. Pekný oddychový deň..

5.deň

Pokračovali sme v “oddychovom” tempe a doobeda sme hlavne fotili.  Skákať, máme zakázané, rovnako ako iné nebezpečné činnosti ako šúsovanie, museli sme poslúchať šéfku.

Počasie stále rovnaké, už je to skoro nuda, na obed bryndzové halušky, vyprážaný syr ako v školskej jedálni. Všade počuť slovenčinu, ako doma. Dnes oddychových 70km. Parafrázujúc Horkýže slíže: "Keď dlho nelyžuješ, potom dlho lyžuješ"

6.deň

Mali by sme byť už unavení, ale výborné počasie a podmienky nám každý deň dodávajú novú energiu. A samozrejme množstvo nových zážitkov. Dnes jeden majsterko v červenom jazdil od okraja po okraj zjazdovky. Matúš to komentoval, že si asi kúpil skipass na celú šírku zjazdovky. Jeden holandský dilino, čo lyžoval s respirátorom, pri dojazde k lanovke hodil exportného papulnáka, pekne ho vyzulo z lyží a hlavou zapikoval až pod turniket. Možno mal nedokysličený mozog… Včera a dnes sme pojazdili aj nejaké bránky, olympiádu už síce nestihneme, ale na tú paraolympiádu by to ešte snáď vyšlo.

Dnes 81km, celkovo 401km za 6 dní, môže byť.

Viac foto je tu....